Zvýšená incidencia bolestí hlavy u pacientov so sclerosis multiplex (SM) v porovnaní so zdravou populáciou je všeobecne známa. Migréna môže predchádzať vývoju prvej manifestácie SM, alebo naopak v priebehu SM sa rozvinie migréna. Jednou z kľúčových otázok z hľadiska klinického a terapeutického je, či migréna je symptómom SM, alebo komorbiditou.
U pacientov so sclerosis multiplex (SM) je migréna všeobecne považovaná za bežný stav. Už v roku 1952 mali D. McAlpine a N. Compston v úmysle popísať „niektoré aspekty prirodzeného priebehu diseminovanej sklerózy". Vyšetrili skupinu 250 osôb s SM a zistili, že päť z nich prekonalo migrénu počas troch mesiacov pred prepuknutím ochorenia. Všetkých päť pacientov malo migrénu v minulosti. Nedávno F. L. A. Yusuf a jeho spoluautori preskúmali 29 štúdií a zistili, že ľudia s SM bežne trpia na migrénu ešte pred prepuknutím ochorenia. Prevalencia migrény u pacientov s SM sa v rôznych krajinách líši – vyššia je v krajinách Ameriky a Afriky (43 %), nižšia je v európskych a ázijských krajinách (25 %, resp. 24 %). Vedci skúmajú, prečo sa migréna a SM môžu vyskytovať spoločne.
Aký je vzťah medzi migrénou a SM?
Rozlúštiť povahu možného súbežného výskytu migrény a SM predstavuje významnú výzvu. M. K. Horton a spoluautori v poslednom čase nenašli žiadne dôkazy, ktoré by naznačovali, že migréna je kauzálnym rizikovým faktorom SM. Identifikovali však niekoľko genetických variantov spoločných pre SM a migrénu, čím sa dá čiastočne vysvetliť prekrývanie oboch chorôb. Okrem toho v kohorte osôb zo severnej Kalifornie, ktorí mali SM a migrénu (38,9 %), boli v porovnaní s osobami s SM a bez migrény častejšie zastúpené ženy, ktoré niekedy fajčili a mali v anamnéze depresiu.
Načasovanie diagnózy migrény u ľudí s SM sa môže tiež líšiť. Profesorka Marrie dodala: „Niektorí ľudia môžu mať migrénu dlho predtým, ako sa u nich objaví akýkoľvek príznak SM, zatiaľ čo u iných sa migréna môže rozvinúť alebo byť diagnostikovaná až po stanovení diagnózy SM. Jedným z aspektov, ktoré treba vziať do úvahy, je skutočnosť, že ľudia s SM navštevujú neurológov častejšie ako bežná populácia. Preto existuje možnosť, že niektoré rozdiely, pozorované v načasovaní diagnózy migrény u pacientov s SM súvisia s tým, že väčšina z nich pravidelne navštevuje neurológa. Videla som veľa ľudí, ktorí mali migrénu v anamnéze, ale diagnóza im bola stanovená až pri návštevách neurológa kvôli SM. To je jeden z faktorov, ktorý môže ovplyvniť načasovanie, kedy sa tieto diagnózy objavia."
Prečo je bolesť hlavy u SM tak častá? Môže ísť o dôsledok prítomnosti prozápalových cytokínov, demyelinizujúcich lézií v šedej hmote, ale tiež môže ísť o nežiaduci účinok DMT (disease modifying therapy). Bolesti hlavy zhoršuje interferón-beta, a to bez ohľadu na spôsob aplikácie (i.m. alebo s.c.), a sú veľmi častým nežiaducim účinkom fingolimodu, agonistu receptoru pre S1P, ktorý bol ako prvý perorálny liek schválený v liečbe aktívnej RR‑SM.
U pacientov by sa preto pri voľbe terapie SM malo aktívne pátrať po bolestiach hlavy/migréne a u predisponovaných jedincov by sa nemala voliť liečba, ktorá bolesti hlavy/migrénu zhoršuje. Nízka kvalita života, s ktorou sú časté bolesti hlavy spojené, vedie k nižšej adherencii k liečbe, a tým aj k horším klinickým výsledkom terapie SM.
Migréna a SM v klinických štúdiách a oblasti zdravotnej starostlivosti
Metaanalýza klinických štúdií fázy III skúmala prevalenciu komorbidít u takmer 18 000 osôb s SM zaradených do 17 klinických štúdií. Zistila, že 46,5 % účastníkov malo jednu alebo viac komorbidít. Migréna bola jednou z najčastejších komorbidít najmä u žien a mladších vekových skupín.
Profylaktická liečba migrény
Cieľom profylaktickej liečby je predovšetkým redukcia frekvencie, trvania a intenzity záchvatov migrény, zlepšenie účinnosti akútnej terapie, zabránenie prechodu epizodickej migrény do chronickej formy ochorenia a obmedzenia nadmerného užívania akútnej medikácie. Prvou cielenou špecifickou terapiou migrény je profylaxia anti-CGRP. Ide o veľké molekuly s vysokou molekulovou hmotnosťou, takže takmer neprechádzajú hematoencefalickou bariérou (periférne pôsobenie). Majú výraznú cieľovú špecificitu, čím sa minimalizujú nežiaduce účinky v iných miestach pôsobenia, a zároveň sa tým zlepšuje aj ich tolerabilita. Majú dlhý biologický polčas (napríklad fremanezumab 45 dní), preto sa s výhodou užívajú ako profylaktická liečba, ktorú môžeme podávať raz mesačne alebo aj v dlhších intervaloch. Nemajú liekové interakcie, nie sú totiž metabolizované v pečeni, ale sú pozvoľna štiepené na jednotlivé aminokyseliny pomocou retikuloendotelového systému. Aj keď sa môžu vyskytnúť početné lokálne komplikácie pri subkutánnom podaní, celkovo sú humánne protilátky dobre tolerované a nemajú imunogénny potenciál. Veľmi dobrá účinnosť týchto látok bola preukázaná v klinických štúdiách a od roku 2020, odkedy sú lieky v ČR a SR registrované, naďalej potvrdzovaná v praxi, a to tak u epizodickej a chronickej migrény, ako aj u MOH.
Referencie:
https://ectrims.eu/insights/managing-migraine-in-people-with-ms/